maltezaciky

Výstavy u nás majú dlhoročnú tradíciu. Poznajú ich aj obyvatelia mesta Nitry, kde sú výstavy psov už bežnou súčasťou ich života. Tieto akcie nie sú len prehliadkou krásnych psov, ale tiež chovateľských výsledkov, úspechov i neúspechov. Tu môžeme vidieť, ktorým smerom sa chov psích plemien uberá. Akú má úroveň, ktoré plemená sú v „móde“ alebo akému typu psov v určitom plemene je teraz na výstavách dávaná prednosť. Rozhodca tu najskôr posudzuje medzi sebou jedincov rovnakého plemena (zvlášť psov a suky) , ktorí sú rozdelení do rôznych tried. Neskôr víťazi plemien a skupín súperia medzi sebou o najkrajšieho psa celej výstavy. Prebiehajú tu takisto rôzne súťaže – najlepšia chovateľská skupina, najlepší pár psov a iné. Úlohou vystavovateľa je zase pri posudzovaní v kruhu čo najlepšie predviesť psa v pohybe i vo výstavnom postoji, tak aby vynikli jeho prednosti a jeho menšie vady neboli viditeľné. Veľmi záleží na chovaní psa v kruhu. Niektorí rozhodcovia si tiež všímajú, ako sa chovajú psy a ich majitelia mimo kruh. Preto by sa mali mať vystavovatelia vždy na pozore a chovať sa kultúrne po celú dobu výstavy. Aby sa potom nestalo, že zvíťazil menej kvalitný pes len preto, že bol lepšie predvedený a vychovaný. Naopak hrubé zaobchádzanie so psom nie je prípustné a vystavovateľ môže byť za toto chovanie i vykázaný z kruhu bez posúdenia. Výstavy môžu tiež ponúkať rôzne akcie – ukážky výcviku psov (agility, záchranársky a služobný výcvik, práca v záprahu, tanec so psom), prednášky a súťaže aj pre deti, predaj krmív, potrieb pre psy a iné. Okrem organizátorov, rozhodcov, vystavovateľov a hlavne ich psov patria neoddeliteľne k tejto „udalosti“ i návštevníci. Tí dotvárajú celkovú atmosféru a príjemné chovanie vystavovateľov a ich kamarátov dokážu oceniť.




Oblastné a krajské
-tieto výstavy sa konajú vonku za každého počasia a návštevníci s tým musia takisto počítať. Vzhľadom k prostrediu sa organizujú od jari do jesene. Sú vhodné najmä pre začínajúcich vystavovateľov a začínajúcich výstavných psov alebo šteňatá. Je tu i najvhodnejšie prostredie pre nadviazanie kontaktov medzi vystavovateľmi, chovateľmi alebo budúcimi majiteľmi psíkov. Pretože sa tu nebojuje o tak vysoké tituly ako na vyšších typoch výstav, vystavovatelia sú k záujemcom o vybrané plemeno prívetivejší a radi sa s nimi o chove plemena pobavia. Vzhľadom k veľkosti akcie tu ne je možné vidieť toľko plemien, preto sa musí náročnejší návštevník vybrať na niektorú z väčších výstav.

Národné
-sú to výstavy už vyššieho typu a podľa ročného obdobia sa môžu konať v uzavretých priestoroch (napríklad haly určené priamo k vystavovaniu, športové haly a štadióny) alebo aj vonku. Spravidla je časť výstavných kruhov umiestených vnútri a časť vonku. Konkurencia je tu už väčšia, ale skúsený vystavovateľ sem môže prihlásiť i psa "nováčika", pokiaľ už pozná jeho reakcie a kvality.

Mezinárodné
-i na týchto výstavách sú výstavné kruhy umiestnené v halách i vonku - pokiaľ to dovolí ročné obdobie. Konkurencia psov je tu vysoká, pretože sa sem schádzajú vystavovatelia so svojimi krásavcami i z okolitých krajín. Medzinárodných i národných výstav sa usporiada každoročne v rôznych štátoch niekoľko a niektoré už majú dlhoročnú tradíciu.

Svetová a európska
-sem sa už schádzajú zo všetkých krajín so svojimi vystavovateľmi tí najlepší jedinci - väčšinou už šampióni. Konkurencia je tu veľmi vysoká, ale čo do počtu prihlásených jedincov jednotlivých plemien približne zrovnateľná s veľkou klubovou výstavou. Tu sa už môžeme stretnúť s handlermi - profesionálnymi "predvádzačmi" psov. Svetová či európska výstava sa koná v kalendárnom roku vždy len jedna a krajiny sa na organizovaní tejto významnej akcie obmieňajú.

Klubové
-tieto výstavy poriadajú chovateľské kluby, ktoré združujú majitelia a chovatelia jednotlivých plemien. V jednom klube môže byť združených i viacej plemien, výstava je tak pestrejšia. Na týchto výstavách sa zíde omnoho viacej jedincov rovnakého plemena. Zúčastniť sa ich môžu i vystavovatelia zo zahraničia, preto býva konkurencia veľká. Tieto výstavy sa môžu konať na úrovni oblastných, krajských, národných alebo i svetových výstav. Niekedy sú spojené i s inými akciami - napríklad zvody mladých, bonitácia, súťaže vo výkone.

Špeciálne
-tu sa takisto stretávajú jedinci rovnakého plemena väčšinou na úrovni oblastných a krajských výstav. I tu je nutné počítať s určitou konkurenciou. Niekedy prebiehajú pri krajských a oblastných výstavách.

Stretnutia jedincov jedného alebo i viacerých plemien
-tie sa konajú pod patronátom chovateľských klubov, kynologických klubov alebo i jednotlivcov. Môžu mať národnú i medzinárodnú úroveň. Na týchto akciách nadšenci pre svoje plemeno súťažia v rôznych disciplínach, predvádzajú psov pred posudzovateľmi (väčšinou bez zadávania titulov podľa propozícií) alebo sa len rozprávajú o svojich miláčikoch. Slúžia tiež k propagácii menej známych nebo FCI neuznaných plemien.

Výchova psa pred výstavou
Pre niekoho sú výstavy zábavou, niekto ich pokladá za veľkú prestíž. A pre niekoho sú nutnosťou, pretože ich potrebuje k uchovneniu svojho psa, aby mohol mať potomkov s preukazom pôvodu. Ideálne je, keď výstavy bavia majiteľa i jeho psa. Vždy to tak ale nie je, a tak musí pán svojmu psovi tento pobyt nejako spríjemniť - venovať mu viacej pozornosti, odmeňovať hoj viacerými maškrtami alebo sa s ním na kľudnejšom mieste zahrať napríklad s loptičkou. Väčšina psov nepokladá výstavy za tak dôležité, ako ich majitelia a tak im nezostáva nič iné, než to tam nejako pretrpieť, keď už je ten pán konečne niekam vzal. Výstavy sú vhodné i pre tých, ktorí sa chystajú svojho psa uchovniť. Psík si tam zvykne na veľké množstvo ľudí i psov a na to, že si ho obzerajú i cudzí ľudia. Ak sme sa rozhodli pre výchovu šampióna alebo nám stačí prejsť len niekoľko nutných výstav, mal by sa náš pes naučiť sa slušne chovať v areálu výstavy i vo výstavnom kruhu. Ideálne je, pokiaľ celý tréning môžeme zjednotiť a skúšať trebárs na kynologickom cvičisku medzi ostatnými psami a ľuďmi, ktorí nahradzujú rušnú výstavnú atmosféru.

Navykanie psa na prehliadku.
Výcvik začíname prehliadkou psíka na známom a kľudnom mieste - v koterci, na dvore alebo na záhrade. U šteniat a temperamentných jedincov je vhodné začať po výdatnej prechádzke, nemusíme potom s ním toľko zápasiť. Najskôr skontrolujeme tetovanie v uchu (pokiaľ ho tam má). Potom mu odhrnieme pysky - týmto sa kontroluje skus. Nasleduje otvorenie papule - ako keď rozhodca kontroluje úplnosť chrupu. Psík sa spravidla týmto úkonom usilovne bráni. Prístup preto musí byť dôsledný, ale nie hrubý. Pokiaľ budeme denne trénovať, psík si rýchlo zvykne - zvlášť, keď ho odmeníme maškrtou (pochvala je samozrejmosťou). Neskôr môžeme pridať prehliadku celého tela. Pohladíme psa po chrbte, po končatinách, prípadne mu postupne zdvíhame labky. To preto, že hmatovú prehliadku celého tela robia niektorí rozhodcovia u dlhosrstých a silno osrstených plemien, aby si overili stavbu tela. Keď sa nevycvičený psík s týmto na výstave stretne prvýkrát, môže reagovať veľmi nečakane. Psa (samca) potom musíme naučiť, aby primerane zniesol kontrolu semenníkov. U trpasličích a malých plemien všetky tieto úkony trénujeme na dostatočne veľkom stole, ktorý musí byť pevný a povrch nesmie šmýkať. Až tieto prehliadky psík spoľahlivo zvláda, prizveme si na pomoc kamaráta "psíčkara", ktorý bude hrať "rozhodcu" a všetky tieto úkony na psíkovi zopakuje. Ideálne je, pokiaľ môžeme pozvať menej známeho kamaráta, ktorého pes považuje za "cudzieho".

Výcvik psa v pohybe.
Na prechádzkach si niekde nájdeme kľudné miesto, kde budeme trénovať pohyb vo výstavnom kruhu. Môže to byť miesto v parku, ihrisko, voľné parkovisko alebo i naša záhrada. Psa tam učíme behať klusom v kruhu, prípadne do trojuholníka alebo na priamke (teda od rozhodcu a späť). Vedieme ho po ľavej strane tak, aby išiel vo vnútri kruhu. Trénujeme hlavne súhru so psom v tomto rýchlom pohybe. Pes musí bežať ľahko, radostne, nesmie nás vláčiť (čo sa spravidla prejaví, keď má v kruhu na výstave pred sebou konkurenta). Nesmie sa otáčať, radostne skákať, nie to ešte napádať psy alebo rozhodcu. Všetky tieto prejavy musíme dôsledne potlačovať povelom "fuj" alebo "nesmieš" a trhnutím vodítka. Záleží na sile osobnosti psa. Potom pokračujeme opäť v pohybe, môžeme použiť povel "k nohe", "ideme", "dobre" a podobne. Keď sa psíkovi do poklusu nechce a ťaháme ho za sebou ako hriešnu dušu, musíme ho potichu, ale radostne povzbudzovať a súčasne chváliť. Prípadne mu ukážeme jeho obľúbenú hračku. To všetko prebieha samozrejme v pokluse.

Nácvik výstavného postoja.
Pred nácvikom psíka primerane unavíme - trebárs nácvikom pohybu v kruhu. Keď je náš pes náležite vybehaný, privedieme ho doprostred pomysleného kruhu a budeme cvičiť výstavný postoj. Pes musí stáť kľudne, byť pozorný, hlavu pekne zdvihnutú. Pri tom si vypomôžeme maškrtou alebo pískajúcou hračkou. Hrudné končatiny sú rovnobežné. U panvových končatín by mala byť jedna z nich rozkročená alebo obe rovnobežné (záleží na zvyklostiach daného plemena). Niektoré plemená sa vystavujú "voľne" - pes musí vedieť zostať stáť pred rozhodcom v predpisovom postoji bez zásahu majiteľa (i toto vyžaduje predchádzajúci výcvik, aby pes pochopil, ako má tento postoj vypadať). Sú však i plemená, ktoré sa priamo pred rozhodcom do výstavného postoja upravujú - "stavajú" (majiteľ pri predvádzaní psíka pridržuje). Výstavný postoj môžeme trénovať denne v rôznom prostredí i bez predchádzajúceho pohybu v kruhu.