blicolor: 

 tricolor:

bluemerle:

red:

 

Borderská kólia

Borderská kólia je psie plemeno uznané v FCI v sekcii 1 pod číslom 297. Je to atraktívny pes s živou, pozornou povahou. Je známa ako jeden z najlepších ovčiakov na svete. Na pasenie oviec sa využíva už niekoľko storočí. Rozoznávame štyri základné farebné varianty - Štandart, nazývaná aj Bi-color (čierno-biela varianta), Tri-color (čierno-hnedo-biela), Red (hnedo-biela) a Blue Merle (biela, až sivomodrá s čiernymi škvrnami).

Vzhľad

Borderská kólia je pes atraktívneho vzhľadu, strednej veľkosti, s pomerne ľahko udržovateľnou srsťou rôznych farieb, pričom prevažujú bielo-čierne jedince. V žiadnom farebnom variante však nesmie prevažovať biela.

Štandard tohto plemena je značne voľný a toleruje sa pomerne veľká variabilita vo vzhľade. Dnes sa preto môžeme stretnúť s dvoma hlavnými líniami borderských kólií a to "pracovnou borderkou" a "show borderkou" ("exteriérová borderka"). Show borderka má svoje korene najmä v Austrálii a na Novom Zélande, kde sa chovateľom podarilo vyšľachtiť borderskú kóliu s elegantnejším exteriérom, ktorá na výstavách žne úspechy. Exteriérové borderské kólie sú jedince s vyšším telesným rámcom, výraznejšou hlavou a bohatším osrstením. Na úkor väčšej elegancie však táto línia stratila typické držanie hlavy, chýba jej správny pohyb a držanie chvosta, ktoré je priamo úmerné so správnou prácou zadných nôh pri pasení.

Takzvané pracovné borderky sú jedince subtílnejšieho telesného rámca. Správne nasadenia chvosta sledujúceho obrys zadných nôh úzko súvisí s kvalitou práce jedinca. Pracovné borderky nesú hlavu nižšie ako telo, vďaka čomu sa pohybujú špecifickým spôsobom.

Dnes sa chovatelia pokúšajú šľachtiť jedince vhodné na prácu aj na výstavy.

Povaha a upotrebenie

Borderská kólia je mimoriadne inteligentné plemeno. Pri svojom pracovnom využití sa jedince museli spoliehať na svoje vlastné schopnosti, čo z neho spravilo bystrého a nezávislého psa. Schopnosť pásť majú borderské kólie vrodený, čo sa prejavuje tým, že pasú všetko, čo sa hýbe - ovce, kravy, ale aj mačky, kačky, či deti. Je to plemeno plné energie, ktorú potrebuje zmysluplne spotrebovať. Okrem pasenia sú vhodné rôzne kynologické športy ako sú agility, tanec so psom, flyball, frisbee, športová kynológia a pod. V rukách neskúseného majiteľa sa môže z borderky stať nervózny a podráždený jedinec, pri nedostatku aktivity máva deštrukčné sklony.

Je to rýchlo sa učiace a ľahko ovládateľné plemeno s veľkou chuťou pracovať. Vďaka tomu môžeme plemeno stretnúť aj v úlohe záchranárskeho, lavínového psa, či canisterapeuta alebo psa vyhľadávajúceho drogy.

História

Plemeno bolo vyšľachtené ako pastiersky pes v horských podmienkach na hraniciach Anglicka a Škótska. Jeho hlavná úloha tkvela v nadháňaní stád oviec. Pri tejto činnosti využívajú pre toto plemeno špecifickú techniku - stádo fixujú pohľadom, čo na ovce pôsobí takmer ako hypnóza. Borderky sa často prikrčia, čím ovciam naznačujú skok. Spolu s fixujúcim pohľadom je toto základný spôsob práce borderských kólií pri pasení. Ďalšou špecifickou črtou tohto plemena je jeho schopnosť okamžite, aj v skoku sa otočiť do potrebného smeru a to aj v nezvyčajne ostrom uhle.

Pravdepodobnými priamymi predkami borderských kólií sú:

1. anglický špringeršpaniel
2. greyhound
3. bradatá kólia

Vďaka špringeršpanielovi získala borderská kólia reflex prikrčenia k zemi, čím sa z obyčajného štekajúceho a hryzúceho pastierskeho psa stal výkonnejší pracovný pes. Od greyhounda získalo plemeno rýchlosť, vytrvalosť a tvar uší. Neskôr sa k tomuto krížencovi primiešala tiež krv bradatých kólií.

Ako všetky pracovné plemená, ani borderská kólia nevznikla cieleným chovom. Pastieri si jednoducho vyberali najlepšie pasúce jedince, na ktorých potom odchovávali ich potomkov. Základným kritériom boli teda pracovné vlastnosti psa a nie jeho vzhľad. Aj po založení ISDS (Medzinárodná organizácia ovčiarskych psov) v roku 1906 sa do plemennej knihy zapisovali rôzne jedince aj neznámeho pôvodu, ktoré mohli vylepšiť vlastnosti plemena.

Slávne borderské kólie 

• Rico- vedel rozpoznať okolo 200 predmetov podľa ich názvu.
• Fly a Rex z filmu Prasiatko Babe
• Bingo z filmu Bingo
• Nop z knihy Nop's Trials od autora Donalda McCaiga, ktorý v nej popisuje príbehy svojej borderskej kólie Nopa.
• Pes za kresleného seriálu Footrot Flats.
• Mike z filmu Down and Out in Beverly Hills.
• Angelo, z video hry Final Fantasy VIII.
• Murray, kríženec borderskej kólie zo sticomu Mad About You.
• Sam,z knihy Psia hliadka.
•  

  Zdroj 

• Cunliffeová, Juliette: Encyklopédia PSY. Vydavateľstvo SLOVART, Bratislava 2004, 
•  
• 

V pahorkatinnej krajine na hranici Škótska a Anglicka, kde sa dodnes pasú na lúkach tisíce oviec vznikol pred storočím typ psa, ktorého dnes poznáme ako borderskú kóliu - Border Collie. Ide o rýchleho, ovládateľného, dychtivého, rýchlo reagujúceho a inteligentného psa, ktorý je pre svojho pastiera užitočný spoločník, pretože je schopný pracovať celý deň za každého počasia a v každom teréne.

•  

  O názve "Border Collie"

  Názov border pochádza z oblasti medzi Anglickom a Škótskom. O pôvode slova collie existuje viacero názorov. Adelaide Gosset v knihe The Shepherds of Brittain: Scenes from a Shepherd's Life (Constable and Company Ltd.) vznik slova collie spája s čiernou farbou (ako "Coal, Colley alebo Coly" v anglickom jazyku). Inak opisuje pôvod slova Iris Combe . V jej knihe Herding Dogs, Their Origins and Development in Britain (Faber & Faber, 1987) píše, že "Collie" je gaelské slovo znamenajúce použitelnosť (useful). Hoci, Mackenzie , v jeho slovníku English-Gaelic Dictionary (Gairm Publications, Glasgow, 1975) uvádza pre slovo useful definície, ktoré so slovom "Collie" nenesú žiadnu podobnosť. Combe však rozprával írskou gaelčinou, ktorá sa zvyčajne nazýva "Irish", škótska gaelčina sa zvyčajne nazýva práve "Gaelic". Existujú odlišnosti v týchto dvoch jazykoch, ale oba pochádzajú z rovnakého keltského pôvodu a majú množstvo spoločných slov. Combe ďalej hovorí, že podľa niektorých zdrojov, kólie dostali meno od plemena oviec, ktore zaháňali. Čiernohlavé ovce sa volajú "Colley" alebo "Coally" ako čierna. Táto myšlienka je tiež podporovaná zmienkou v Chaucer's Nonnes Tale "Ran Colle our dogge... , dôsledkom toho, že to bol čierny pes, a preto sa volal Colle (ako "Blackie").

   

  Oficiálne jej bol názov prisúdený až v roku 1915, kedy víťazného psa Trialu (ovčiarskych súťaží) tajomník ISDS James Reid pomenoval "Border Collie" (Borderská kólia). Dovtedy ju nazývali "Farm Collie" (Farmárska kólia), "Old Fashioned Collie", "Working Collie" (Pracovná kólia) alebo "English Collie" (Anglická kólia).

   

  Charakter, alebo Komu sa hodí!

  V čom vlastne vyniká a odlišuje sa od iných plemien je jej chuť pracovať, snáď až do zabitia :). Pravidelná mentálna stimulácia a fyzická práca sú nevyhnutnosťou. Táto divoká povaha z nej robí nie príliž ideálneho rodinného psa. Keď príde domov po vyčerpávajúcej prechádzke (pre človeka) o pár hodín bude borderka zase vyskakovať a netrpezlivo očakávať hru s takým pohľadom v očiach akoby chcela povedať: "Ideme niečo robiť alebo čo?".
  To čo vás ale zasiahne pri spoznaní borderiek je ich ovčiarsky inštinkt, tiež známy ako "Eye" (fixácia očami). Prikrčeným plazivým pohybom sa pomali plížia k ovci, pričom pohľadom fixujú ovce a naznačujú skok. Tieto svoje schopnosti radi využívajú aj pri iných objektoch - zajacoch, mačiek, iných psov, detí, tieňov, vody, bicyklov, áut a všetkého čo sa hýbe. Preto na ňu treba dávať pozor, hlavne pri jej hre pasenia áut. Môže rafnúť deti do nôh, mnoho majiteľov usúdilo , že ich pes je útočný a zbavili sa ho (hlavne v Anglicku, kde je border kolií podstatne viac ako u nás, a nájdu sa aj v miestnych útulkoch).
  Niekto popisuje borderky ako psy s dvoma tvárami. Vonku je to neúnavný vytrvalý pes, vnútri je to milé zlatíčko, ktoré preleží celé hodiny vo svojom pelechu alebo pri vašich nohách.

   

  Mnoho borderiek nájde svoje uspokojenie pri práci s ovcami. Ak to však nie je možné, dobrá alternatíva je agility, flyball, obedience, záchranárina... Len krátke prechádzky denne nestačia. Ak nie sú uspokojené jej pracovné a mentálne požiadavky, bývajú neurotické. To sa prenesie do demolácie, štekania, kňučania a pretvorenia vášho nového drahého gauča.

   

  Vzhľad

  Rokmi sa vyvinuli určité typické črty psa, ale skutočná border kólia nie je skutočná pre svoj vzhľad, ale hlavne pre to, čo má v hlave.
  Rozdieľnosti v exteriéri u borderiek sú celkom značné. Srsť môže mať rôznu dĺžku od krátkosrstej až po dlhosrstú. Tak isto aj farba u borderiek je variabilná. Najbežnejšia je čierno-biela s bielou lysinou, široký biely golier, biele predné nohy, biele ponožky na zadných a biely konček chvosta, tzv. Írský vzor. Často však môžeme vidieť túto farbu s pálením na hlave a labkách. Existujú však aj čokoládky (ako Gaia :), strakaté, sable, modré, lila, s bodkami, všetky povolené v štandarde, pod podmienkou, že biela nie je dominantná. Našťastie niektorí obľubujú i borderské kólie s bielou maskou na tvári.
  

   

  Poslednými rokmi sa viac a viac pozornosti (čo je naškodu plemenu) venuje výstavným kusom, ktoré sa čo najviac podobajú jednému typu štandardu. Napríklad stojace uši (mnohými preferované) sú v kruhoch neoceňované. Tiež krátkosrsté border kólie v kruhoch ani nevidno.

  História border kólie

  
  

  Pastierske plemená psov existujú už odpradávna. V minulosti ich bolo dokonca viac ako dnes. Mnohí z nich z rôznych dôvodov už vyhynuli (napr. vymiznutie predátorov oviec, zmena prepravy z pešej na nákladnú, pracovné schopnosti plemena). Prvá zmienka o pastierskych psoch sa spomína v roku 1500, kedy bohatstvo Británie ťažilo práve z vlny. Najrannejšia písomná zmienka o práci ovčiarskych psov v Británii je spomenutá v knihe De Canibus Britannicus od autora Johna Caiusa.

   

  V Austrálii, na Novom Zélande a v časti USA, teda v oblastiach kde sa pásli obrovské stáda sa vyvinuli a dodnes sa využívajú špeciálne plemená psov disponujúce vynikajúcou kondíciou (heeler, barker). Tieto psi majú mnohé uprednostňované schopnosti, ako napríklad dookola obiehať zoskupené ovce a viesť ich na dlhé vzdialenosti. V Británii, a tiež v niektorých častiach USA, sa pre túto úlohu stala dominantnou rasou pre svoje vlastnosti práve Border kólia. Vo Veľkej Británii sú ovčiarske psy celkom menšie a menej agresívne než psy plniace úlohy v ostatných krajinách Európy, a to najmä preto, že nemusia zápasiť s vlkmi a inými nebezpečnými predátormi oviec.

   

  Psi ako Border kólia existujú už storočie. Starí maliari zobrazovali pastierskych psov, ktorý sa nápadite podobali na borderku. Sheila Grew vo svojej knihe Key Dogs from the Border Collie Family, Volume II (1985) píše, že v roku 1894 farmár z Northumbrie, Adam Telfer , s úspechom spojil dva typy psa. Border kólia akú poznáme dnes je vyšlachtená z jeho psa menom Hemp 9 (alebo tiež Old Hemp).

   

  Prvý Trial a ISDS alebo história štandardu plemena

  

  Nadšenci, ktorý sa venovali skúškam pasenia ovčiarskych psov (Sheepdog Trial) ho koncom 19. storočia posunuli do vysoko súťaživého športu. Prvý oficiálny Trial organizovaný Richard John Lloyd Price-om sa konal v októbri roku 1873 v Bala, North Wales (Zaujímavosťou je, že v tom istom roku bol založený aj Kennel Club jeho priateľom SE Shirley-im). Na Triale súťažilo 10 psov a vtedy ho vyhral James Thompson s black and tan borderkou Tweed zo Škótska. Ako prvý však ukážku vedenia psa len pomocou píštalky predviedol William Wallace (na obrázku) v Hawick-u v roku 1883. Dovtedy sa používalo mávanie a hulákanie, ktoré diváci kritizovali. Aj v ostatných častiach UK tento šport rýchlo našiel svoju obľubu. V Škótsku sa prvý konal v roku 1874 a prvý Anglický Trial (1876 Northumberland) vyhral Walter Telfer, brat Adama Telfera, čo vlastnil Old Hempa.
  

   

  Dôležitým rokom bol rok 1906, kedy bola založená organizácia ISDS (International Sheep Dog Society), aby viedla registráciu ovčiarskych psov a každoročne, okrem vojnových rokov, organizovala International Trial . Zaviedla prvú plemennú knihu Border kólií, existujúcu a vedenú dodnes. Najprv však nebola prijatá britským Kennel klubom, kedže ten vraj bol viac zameraný na exteriér ako na pracovné schopnosti. Pôvodne však práve ISDS bolo proti uznaniu plemena Kennel klubom. Jej členovia sa dištancovali od akéhokoľvek klubu, ktorý chcel registrovať Border collie pre výstavné účely. Hoci tajomník ISDS Mr. Anderson túto myšlienku podporoval a nakoniec uznaniu aj dopomohol.
  Uznania sa dočkali až v roku 1964, kedy UK Kennel Club súhlasil s registráciou border kólie, ktoré už boli zapísané v chovnej knihe ISDS. V 1976 jej bol pridelený status samostatného plemena. Zaslúžil sa oň Mr. Harry Glover, ktorý videl ich "show" počas návštevy v Austrálii a bol nimi očarený. Bolo by absurdné ak by začali Border kóliu importovať z kontinentu do Veľkej Británie ako vzácne plemeno, keď v UK sa bežne vyskytovali. Tak po návrate domov dal dokopy ľudí znajúcich plemeno (z ISDS) a vytvorili štandard plemena ako pre pracovného psa s výnimočnými schopnosťami. V roku 1982 ju prijal za svojho člena kanadský Kennel klub. AKC (Americký Kennel klub) prijal borderku koncom 1995.

   

  Predkovia

  

  Old Hemp (1893-1901) je neprekonateľným a jedným z najvýznamnejších chovných psov v histórii borderiek. Rešpektujúco vedel prečítať ovce a výcvik zvládol bez problémov. Vznikol skrížením medzi veľmi silno očami hypnotizujúcou ale menej temperamentnou čiernou sukou Meg a trikolornym nádherným psom Royom s nie tak silným pastierskym inštinktom ale s dobrou povahou a výdatným temperamentom. Hemp bol typický príklad toho, kedy štena zdedí to najlepšie po rodičoch, bol dychtivý a silný pracovný pes. Splodil viac ako 200 psov a nespočetné množstvo súk. Je praotec mnohých dnešných border kolií. Jeho vzhľad slúži ako model pre exteriér.

   

  Old Kep (1901) je synom Old Hempa. Bol veľmi milý a priateľský pes, čo bol jeho hlavný prínos pre toto plemeno. Kým prvé borderky boli trochu averzné voči cudzím ľudom, Old Kep bol najpriateľskejší pes z nich všetkých. Ďaľšou jeho vlastnosťou, ktorou prispel ku plemenu bola jeho fixácia pohľadom (v angličtine nazývané "Eye"), s ktorou povyhrával prvé miesto 45 krát. Jeho syn Don (ISDS 11) bol exportovaný na Nový Zéland, kde vytvoril vetvu austrálskych border kolií. Jeho gény sa preniesli na plemeno vďaka (okrem iných) Herdmann's Tommy (ISDS 16), vnuka Old Hempa.

   

  J.M. Wilson's Cap (Wartime Cap) J.M. Wilson bol legendárny psovod a chovateľ.

  Vychoval množstvo šampiónov, zvíťazil celkovo 9 krát. Jeho psi: Fly (ISDS 824) šampiónom v roku 1928; Craig (ISDS 1048) v roku 1930; Roy (ISDS 1665), v roku 1934, 1936 a 1937; Glen (ISDS 3940) 1946 a 1948; a Mirk (ISDS 4438), Medzinárodný šampión v 1950. Okrem toho na druhom a treťom mieste v tomto roku boli tiež jeho psi Moss a Glen. Avšak jeho najdôležitejším psom bol Cap (alebo Wartime Cap) (ISDS 3036, narodený v roku 1937), otec Mirka, ktorý mal tú smolu, že žil počas druhej svetovej vojny a preto nikdy nemal možnosť konkurovať na (medzi)národnom šampionáte. Celkovo, Wartime Cap je otcom 188 registrovaných šteniat, z ktorých je niečo cez 112 súk.

   

  Gilchrist's Spot. Znova po druhej svetovej vojne (v roku 1947) vyhral medzinárodný šampionát Spot I (ISDS 3624), dokonalý v práci s očami. Jeho vnukom je aj J.M.Wilsonov Mirk, a Mirkov vnuk bol famózny Gilchrist's Spot (ISDS 24981), víťaz Škótskeho šampionátu v roku 1965 a 1966. Jeho potomstvo sa preslávilo dobrou povahou, pekným pracovným štýlom a širokým predbiehaním. Mnoho ďaľších víťazov 70. a 80. rokov boli práve potomkovia Spota a Wiston Capa.

   

  Wiston Cap. Z línie J.M. Wilson's Cap sa v roku 1963 narodil tri-colorný pes, ktorý sa stal najpoužívanejším psom v histórii border kólií. Wiston Cap (ISDS 31154) vyhral Championship v Cardiffe v roku 1965, jeho psovodom bol Jock Richardson. Až do jeho smrti (1979) splodil nespočetné množstvo potomkov. Jeho silueta poslúžila aj pre návrh loga pre organizáciu ISDS.

   

  Od jeho éry začína cenený chov, mnoho dnešných BC sú jeho potomkovia. Následkom tejto koncentrácie génov sa vrátilo mnoho recesívnych charakteristík. Okrem nich prišli neskôr i niektoré ďaľšie, ako farebný faktor, ale tiež nežiadúca zlá povaha a choroby ako epilepsia, CEA. Okrem toho, Wiston Cap prispel k faktu, že mnoho borderiek má stojace uši (prick ears).

  Trial ovčiarskych psov

   

  Trial je ukážkou pracovných schopností psov, ktorý majú za úlohu premiestniť ovce cez sériu prekážok, nahnať do ohrady a oddeliť jednu alebo viac ovcí od zvyšku stáda. V dnešnej dobe má Trial pod kontrolou ISDS, ktorá každoročne zapisuje výsledky National Champions (Národného šampionátu) a eviduje psov šampiónov (International Supreme Champion). Aby sa ním pes mohol stať musí byť najprv členom Národného tímu. Tímy prejdú sériou kvalifikačných kôl, a iba 15 najlepších psov môže postúpiť do finálneho kola, kde musí obehnúť naslepo dve odlišné 800 yardové polia. To znamená, že pes ovce nesmie vidieť dokial nie je v správnej pozícii. Po nahromadení 20 oviec (10 na každej strane) ich pes musí viesť cez zábranu, oddeliť 5 označených oviec preč od skupiny a potom 5 nahnať do ohrady. Všetko v časovom limite 30 minút.

   

   

  

  Obrázok prevzatý z Border Collie Breed Information

   

   

  Používané termíny pri pasení

   

  OUTRUN (Nadbiehanie) - Zámerom je dostať sa oblúkom od pastiera na druhú stranu poľa poza ovce bez ich vyrušenia. Správny je obeh v tvare hrušky alebo polkruhu, je jedno z ktorej strany. Ukonečenie je LIFT.

   

  LIFT (Prevzatie ovcie a uvedenie do pohybu) - Toto je moment medzi OUTRUN a FETCH, t.j. začne pes s ovcami pohybovať smerom k psovodovi. Je to dôležitý moment, pretože ide o prvý kontakt psa s ovcami. Pes musí behom sekundy nadviazať komunikáciu so stádom, tak aby ich nevyplašil a pritom posunul žiadaným smerom.

   

  FETCH (Prihnanie stáda) - prihánanie stáda k psovodovi. Pes má hnať stádo kľudne, po rovnej čiare rovno s pohybmi doľava, doprava k psovodovi pokiaľ možno s čo najmenej povelmi.

   

  DRIVE (Pohyb stáda) - kontrolovaný pohyb stáda psom, pokiaľ ich nevedie k psovodovi. Zahŕňa hnanie cez pastvinu. Pes je väčšinou medzi psovodom a stádom. Odhánanie je pre BOC veľmi obtiažne, pretože ich hlavný inštinkt je prihánanie k pastierovi. Je dôležité aby mal pes techniku (drive balance, inside flank). Pohyb psa a stáda priamo od pastiera je "drive away". Pohyb psa krížom krážom sa nazýva "cross drive".

   

  PEN (Ohradenie) - nahnanie stáda do určenej ohrady.

   

  SHED (Oddelenie) - pes oddelí určenú skupinu oviec od stáda a drží ju osamote.

   

  FLANKING (Obiehanie) - obiehanie okolo stáda za účelom udržania ich v skupine alebo zmeny ich pohybu.

   

  WEARING (...) - posun ovcí pastvinou za pastierom, tlačenie ich na pastiera.

   

  BALANCE (Pohyb) - pohyb psa na opačnej strane stáda, kontrola chovania stáda a pohybovanie s ním požadovaným smerom

   

  FLIGHT ZONE (...) - priestor okolo stáda kam pes nesmie vkročiť, pretože by mohol spôsobiť zmäťok v stáde alebo vyvolať útokovú reakciu.

  The International Sheep Dog Society (ISDS) vznikla v juli 1906 v Haddlingtone. Najprv sa stretávali škótsky pastieri z regiónu Border a organizovali prvý oficiálny trial. V roku 1914 ISDS už bola malá organizácia združujúca ľudí zo Škótska a Severného Anglicka. Sprvoti mala do 100 členov. Významnou osobou bol tajomník ISDS James A Raid. Za svojho 32 ročného pôsobenia napísal veľa článkov o histórii ovčiarskych psov a jeho srdcovkou boli práve kólie. Neskôr v roku 1922 sa k asociácii pridali i páni z Walesu a International Society už tvorili 3 národy (nation members). Takto zostala a prekvitala celých 40 rokov, až kým sa k nim nepridalo v roku 1961 Írsko. Postupne v 80.tych rokoch sa začali pridávať i ľudia z kontinentálnej Európy, avšak len ako zaoceánsky členovia (overseas members). Tíchto ako národných členov pripojili k "štyrom národným členom" asociácie až v roku 2004.

   

  ISDS dnes

   

  Dnes sa národným členstvom môžu chváliť štáty ako Rakúsko, Brazília, Česká republika, Faerské ostrovy, Taliansko, Nemecko,Holandsko a Maďarsko. Kontakty na nich... Sekretárom organizácie od roku 2001 je Norman Lorton s kanceláriou v Bedfordshire. Organizácia má okolo 5 400 členov. Viac o ISDS...

  Keďže borderské kólie nie sú chované pre krásu, ale pre svoje pracovné a pohybové schopnosti a inteligenciu, existuje v ich vzhľade obrovská rozmanitosť. Či už je to typ postvy, srsť alebo aj také postavenie uší.

   

  Čo sa týka srsti, tá môže byť hladká (krátka) alebo hrubá (dlhá) alebo hociaká medzitým. Srsť, a to aj v prípade hladkosrstých je dvojitá. Plášť tvoria hrubšie a dlhšie chlpy (pesíky) a vo vnútri je mäkká podsada, ktorá sa v lete úplne stráca. Pre prácu je výhodnejší krátkosrstý typ, pretože veľmi dlhá srsť by môhla byť psovi pri práci prekážkou. Dokonca sa vyskytla i srsť kučeravá, to je však rarita a v štandarde vada, lebo taká nemá byť.

   

  Typy border kólie

   

  Sheila Grew v knihe Key Dogs from the Border Collie Family identifikovala 4 individálne typy v rámci plemena borderskej kólie. Sú rozdelené podľa fyzického vzhľadu, ale s typom úzko súvisia aj pracovné schopnosti. Ide o typy: 1) Northumbrian; 2) Wiston Cap; 3) Nap; a 4) Herdman´s Tommy.

   

  Northumbrian

  

  K tomuto typu zaraďujeme presláveného borderiaka Old Hemp-a. Ide o strednú veľkosť s hustou srsťou a malopočetnými bielymi znakmi.

   

  Wiston Cap

  

  Mohutnejší typ psa s hustou srsťou a veľkou robusnou hlavou. Má viac bielej farby na goliery, hrudníku a nohách. Povahu má výnimočne poddajnú a je to nesmierne pohyblivý typ.

   

  Nap

  

  Zo všetkých typov iba tento je hladkosrstý. Názov pochádza od mena psa Whitehope Nap. Tento pes je silný, rýchly a mrštný. Srsť je krátka, ale pred prehriatím a chladom ho chráni podsada. Mávajú dlhšie nohy a kratšie telo, čiže štvorcovejšiu postavu oproti ostatným.

   

  Herdman's Tommy

  

  Posledný typ je pomenovaný po vnukovi Hempa Tommymu. Tri zo štyroch hlavných línií Hempovho rodu idú cez Tommyho. Bol to stredne veľký pes s hrubou kostrou. Jeho hrubá srsť bola čierno biela s pálením. Je známy svojou dobráckou povahou, silou a silným ovčiarskym inštinktom.

  Aj keď klasická a typická farba border kolií je čierno-biela, prípadne čierno-biela s pálením, stretneme sa aj s borderkami v iných farbách. Každá je typická klasickými bielymi znamkmi: na tvári, hrudníku a na labkách, bielym golierom okolu krku a bielou špičkou chvosta. Tieto farebné znaky sa nazývajú "írsky vzor" ("Irish Spotting"). V UK sú povolené akékoľvek farby a znaky, ale biela by nemala dominovať. Na predstavu uvádzam možné farby vrátane neštandardných bielych.

  • Farby obrázky
  • Niečo o farbách a genetike
  • Konkrétne farby a genetika alebo viac o farbách

   

  Farba

  čierno-biela	trikolór (s pálením)	hnedo-biela	hnedá trikolóra
  modro-biela	modrá trikolóra	lila	lila trikolóra
  blue merle	blue merle s pálením	red merle	red merle s pálením
  tan (austrálska červená, ee red)	sable	brindle	so sedlom
  bodkovaná	s polomaskou	biela tvár "white face"	double merle

   

  Druh srsti

  dlhosrstá	krátkosrstá	niečo medzi

   

  
  

  zjednodušene	matka Normal zdravá	matka Carrier prenášač	matka Affected chorá
  otec Normal zdravý	100% zdravé	50% zdravé / 50% prenášač	100% prenášač
  otec Carrier prenášač	50% zdravé / 50% prenášač	25% zdravé / 50% prenášač / 25% choré	50% prenášač / 50% chorý
  otec Affected chorý	100% prenášač	50% prenášač / 50% chorý	100% chorý

  Niečo viac o border kóliachtu dole na stránke. 

  http://www.bordercollie.eu.sk/border_standard.html